Blade Runner Ridleyho Scotta je mnohými fanúšikmi považovaný za jeden z najväčších sci-fi filmov, aký kedy vznikol. Kultová klasika z roku 1982 je založená na kľúčovom sci-fi románe Philipa K. Dicka „Do Androidov sníva o elektrine oviec“ a je považovaná za podnetnú a evokujúcu časť filmovej histórie. Dej sa zameriava na policajného detektíva Ricka Deckarda, ktorý loví syntetických ľudí známych ako replikanti vo futuristickom svete nedôverujúcom príliš ľudským androidom. Zaoberá sa humanoidnými strojmi, vďaka čomu čelí svojmu ľudstvu.
Od svojho debutovania v roku 1982 bol vydaný Blade Runner siedmimi rôznymi spôsobmi; vrchol špičky v San Diegu v roku 1982, divadelný rez v USA v roku 1982, medzinárodný divadelný rez v roku 1982, zníženie pracovného tlaku v roku 1982, americká rozhlasová verzia pre televíziu v roku 1986, režisérsky rez schválený Ridley Scott v roku 1992 a konečná realizácia jeho vízie, The Final Cut vydaná v roku 2007. Zaradili sme ich sem na základe rozdielov v rozprávaní, ktoré scény boli pridané a odčítané, a celkovej súdržnosti príbehu.
7 VERZIA BROADCASTU USA (1986)
Zjednodušene na 114 minút, táto verzia vysielaná v USA spoločnosťou CBS má odstránené všetky stopy nahoty, vulgárnosti a grafického násilia. Ak to znie hrubo, predstavte si, že existuje aj filmová ukážka filmu CBS Saturday Night Movie Teaser, v ktorej vám nejaký trhák vysvetľuje každý aspekt filmu, aby váš mozog nedokázal zvládnuť kinematické zložitosti. Zabezpečuje, aby ste si boli istí, že Deckard určite nie je replikátor.
Textové zhrnutie v americkej vysielacej verzii je tiež odlišné a rozpráva ho niekto, kto nie je Harrison Ford. Je navrhnutý tak, aby v prípade, že sa stratia, porazil publikum nad hlavou informáciami. Túto verziu nikde nenájdete, pokiaľ na ňu niekto nenaklepne, ale prečo by ju mal?
6 SAN DIEGO SNEAK PEAK VERSION (1982)
Vrchol Blade Runner, San Diego Sneak, ktorý je v dnešnej dobe niečo „jednorožec“, je v podstate rovnaký ako v americkom divadelnom vydaní filmu v roku 1982, pričom sa pridávajú bonusové scény. Znamená to, že má hlasom povereným štúdiom. - nad tým, že ho na začiatku unavil Harrison Ford, ako aj „šťastný koniec“, ktorý ukazuje, že Deckard a Rachael Replicant odchádzajú do západu slnka.
Keďže sa verzia San Diego zobrazovala iba raz na špeciálnej ukážkovej udalosti s prísnym zabezpečením, zdá sa, že nikdy nebudeme môcť vidieť túto skutočne vydanú verziu, takže nie je možné ručiť za jej jedinečnosť. Vieme, že ďalšie tri scény zahŕňali úvod do Roya Battyho vo stánku VidPhon, Deckard znovu naložil zbraň po tom, čo Batty dokázal zlomiť prsty, a ďalšie zábery pre „jazdu do západu slnka“ od Deckarda a Rachael.
5 US THEATRICKÁ RELEASE (1982)
Je iróniou, že skutočné divadelné vydanie tohto filmu väčšina fanúšikov Blade Runner nepovažuje za lepšie, ale keď uvažujete o verzii, ktorú má režisér Ridley Scott najradšej, má zmysel. Zradne ho odmietol ako zradu svojej umeleckej vízie. Keď Scott počas natáčania dvakrát prešiel cez rozpočet, producenti, ktorých priviedol na palubu, dostali väčší vplyv a chceli, aby sa film dostal do cesty.
Prečinulo sa nejednoznačnosť, že Deckard nemusí byť človek, zatiaľ čo hlasové prepínanie, ktoré vyvolala krik, Harrison Ford, sa pridalo, pretože producenti cítili, že rozprávanie filmu bolo pre divákov po testovacích projekciách mätúce. Pridal sa tiež nepoužitý záznam z filmu The Shining, keď Deckard a Rachael odchádzajú z Los Angeles, aby začali nový život v horách, pretože diváci chceli „šťastný koniec“.
4 MEDZINÁRODNÉ TEATRICKÉ RELEASE (1982)
Medzinárodné divadelné vydanie Blade Runnera je takmer totožné s americkým divadelným vydaním, je iba násilnejšie a znepokojivejšie., Čo mu dáva hodnotenie R. Obsahuje rovnaké rozprávanie od Harrisona Forda a rovnaké „šťastné zakončenie“, ktoré bolo vynútené do americkej divadelnej verzie, ale obsahuje grafické scény, ktoré určitým spôsobom robia dej príťažlivejším a viac v stávke.
Táto verzia bola v skutočnosti vydaná na VHS v USA ako súčasť „zbierky kritérií“ začiatkom 90. rokov ako súčasť špeciálnej „edície 10. výročia“ a na HBO ju bolo možné vidieť až v roku 2015. Scény, ktoré Výrobcovia sa domnievali, že sú príliš šokujúci pre americké publikum, aby sa dostali do verzie „The Final Cut“, pričom najzávažnejšou z nich je skutočnosť, že Roy Batty si dáva stigmy.
3 PRACOVNÝ TLAČ (1982)
Verzia filmu v tlačenej podobe bola uvedená pred filmovým vydaním na zvláštnych predstaveniach v Denveri a Dallase v roku 1982 a ako vtedajší „režisérsky rez“ filmu bol uvedený v roku 1992 bez súhlasu Ridleyho Scotta. O čom boli diváci zmätení v roku 1982, zdalo sa, že sú vďační v roku 1990, keď bol film znova uvedený, inšpirujúcim štúdiám na schválenie nového vydania filmu.
Táto verzia nemá rozprávanie Harrisona Forda ani úvodné kredity vysvetľujúce príbeh Replikantov a definuje ich ako „syntetického človeka s parafyzikálnymi schopnosťami, ktorý má kultúru kože / mäsa“. Neexistuje „jednorožcová sekvencia snov“, ako je to v prípade režiséra Cuta, ktorý schválil Ridley Scott. Deckard poskytuje svoje vlastné rozprávanie sledujúce Battyho diela a Deckard a Rachael nejazdia do západu slnka.
2 REZERÁTORA (1992)
Toto vydanie filmu z roku 1992 je schválený Ridley Scott, aj keď on sám dohliadať na strih. Že rozdal konzervátorovi filmu Michael Arickovi, ktorý pracoval so Scottovými poznámkami a 70 mm tlačou filmu z roku 1982. Je to čo najbližšie k vízii spoločnosti Scott, ako to bolo v tom čase možné, a skombinovala prvky verzie pracovnej knihy s prvkami americkej divadelnej verzie.
Aj keď je pekné, že podivne vynútené rozprávanie Harrisona Forda je preč, Scott sa rozhodol zahrnúť neslávnu sekvenciu, v ktorej Deckard zaspáva na klavíri a má sen o jednorožci, ktorý prechádza lesom, čo znamená, že je v skutočnosti replikátor a film robí viac o jeho spochybňovaní jeho identity, nie detektívneho príbehu. Toto je verzia, v ktorej mu Gaff na konci zanechá jednorožec origami, čo naznačuje, že Deckardove sny sú mu známe, vďaka čomu sú jeho spomienky umelé rovnako ako Rachael. „Šťastný koniec“ s ním a Rachaelom je tiež upravený.
1 ZÁVEREČNÉ REZANIE (2007)
Nakoniec v roku 2007 vydal Ridley Scott na svojom 25. výročí „The Final Cut“, titulnú verziu svojho majstrovského sci-fi. Je to najlepšie vyzerajúca verzia filmu, vylepšená niekoľkými spôsobmi o moderné špeciálne efekty a odstránenie zbytočného neporiadku do celkového rozprávania. Je to verzia, ktorú väčšina fanúšikov sleduje dnes, a to z dobrého dôvodu; je to Scottov film, aký si vždy myslel.
Rozprávanie Harrisona Forda je preč a rovnako je klišé „šťastný koniec“, ale Deckardova jednorožcová snová sekvencia sa zachováva, dokonca sa predlžuje. Zahŕňa aj brutálnejšie násilné scény z medzinárodného strihu, vrátane Battyho, ktorý si dáva stigmy, a obsahuje krásnu plne obnovenú verziu partitúry Vangelisa. Či už veríte, že Deckard je alebo nie je replikátor, niet pochýb o tom, že táto verzia je majstrovským dielom.
